Stručné dejiny 20. storočia
Jozef Kuric
Denník N, 11. jún 2015
Patrik Ouředník zrekapituloval vo svojej knihe Europeana. Stručné dejiny 20. storočia minulé storočie na 100 stranách. Sto rokov dejín zkomprimoval do rovnakého počtu strán, na ktorých sa prelínajú historické fakty s nezvyčajnými, ba priam až s bizarnými informáciami zo života bežných, malých ľudí.
„Američania, ktorí v roku 1944 padli v Normandii, boli urastení chlapci a merali priemerne 173 cm, a keby sa uložili jeden za druhého, chodidlá k temenám hláv, merali by spolu 38 kilometrov. Aj Nemci boli urastení chlapci, a najurastenejší zo všetkých boli senegalskí strelci v prvej svetovej vojne, tí merali 176 cm, a tak ich posielali do prvej línie, aby sa ich Nemci zľakli. O prvej svetovej vojne sa hovorilo, že v nej ľudia padali ako semená, a ruskí komunisti neskôr vypočítali, koľko hnojiva vznikne z jedného kilometra mŕtvol a koľko ušetria za drahé zahraničné hnojivo, keď použijú na hnojenie mŕtvoly zradcov a zločincov.“
Prevratné 20. storočie zmapoval v podstate do roku 2000, pričom namiešal koktail rôznych rovín, v ktorých sa prelínajú informácie o brutalite dvoch svetových a jednej studenej vojne, s popismi sociálnych prevratov, ideológií a revolúcií, ktoré sa dvadsiatym storočím prehnali. Predstavuje storočný, teda relatívne krátky úsek dejín ľudstva, ktorý bol však nahusto osídlený ideológiami, utópiami, osobnosťami, diktátormi, malými ľuďmi, vzostupmi a aj ich pádmi.
„A čím ďalej, tým viac ľudí si myslelo, že zodpovednosť je prekonaná a že v skutočnosti ju už vytlačila výkonnosť a účelnosť. A nový človek že nebude zodpovedný, ale výkonný. A že výkonnosť je súčasťou prirodzeného poriadku vecí, zatiaľ čo zodpovednosť je humanistický výmysel a alibistická náhrada nevýkonnosti. Preto komunisti a fašisti hlásali, že je potrebné vymyslieť nového človeka, ktorý bude hrdý, silný a pracovitý. A všetci hovorili, že Európa je v úpadku, ale že oni zabránia rozkladu.“
Autor si na komunikáciu s čitateľom zvolil zvláštny mystifikátorský, miestami až naivný štýl, chvíľami pripomínajúci text historiografický, ktorý sa v okamihu mení na esej, aby tá voľne prešla až do burlesky. Hoci sa kniha svojou formou hrá na historiografickú literatúru, čo podtrhujú dokonca aj marginálie pripomínajúce učebnicový text, Ouředník ekvilibristicky kľučkuje po časovej osi, čím samotnú chronológiu triešti na malé farebné čriepky, čo čitateľovi dáva možnosť nazerať na samotné dejiny ako na náhodne sa meniace, rozmanité, často cynické kaleidoskopické obrázky.
„Vo vojnách postupne vymizli kone. Väčšina stajní bola zrušená alebo sa používala na iné účely, a v koncentračnom tábore Birkenau slúžili stajne aj ako ubytovne, a do jednej stajne sa vošlo buď 52 koní, alebo 1000 až 1200 väzňov.“
Hoci Ouředníkova kniha vyšla pôvodne v roku 2001, jeho úvahy majú veľmi aktuálny presah aj do aktuálnej súčasnosti. Vo svojom texte na mnohých miestach poukázal na manipuláciu s dejinami, ktorá mala ďalekosiahly dosah aj na budúcnosť mnohých národov. Táto manipulácia je žiaľ signifikantná aj pre dnešné geopolitické reálie. Opäť sa najmä vo východoeurópskom priestore sprosto manipuluje s dejinami, pričom vôbec nejde o nejaké mytologické legendy stepných kočovných národov, ale o európsku históriu z hľadiska ľudského času veľmi blízku.
Patrik Ouředník trefne píše: „...ale postupom času vyšlo najavo, že ľuďom v bývalých komunistických krajinách je európska identita dosť ľahostajná a ľudia vo východnej Európe že majú k európskym dejinám nedôveru. Niektorí západoeurópski historici hovorili, že je nutné poskytnúť ľuďom vo východnej Európe čas, že im chýba vedomie dejinnej dynamiky, pretože štyridsať rokov komunizmu vytvorilo bezdejinnú dieru. Ľudia z východných krajín to však vnímali inak, a mali pocit, že by mohli ľuďom v západnej Európe poskytnúť mnoho zaujímavých skúseností, a cítili sa opustení a odstrkovaní.“